Rodáčka z oravského Tvrdošína sa narodila 23. novembra 1931, po rodičoch zdedila výborný sluch aj príjemný hlas. Doma často spievali, a to aj viachlasne. Študovala v Trstenej na gymnáziu a po maturite odišla na začiatku 50. rokov do Bratislavy. Štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor hudobná veda a národopis, zavŕšila v roku 1956. Už počas štúdia sa stala sólistkou Lúčnice, neskôr spolupracovala s ľudovými hudbami, najviac s rozhlasovým Orchestrom ľudových nástrojov (OĽUN). Mnohé jej nahrávky vyšli na platniach i CD. Vystupovala na stovkách koncertov nielen doma, ale aj v zahraničí.
Cestu do rozhlasu si prešliapala účinkovaním v súbore Ľudovej umeleckej tvorivosti a od roku 1961 pracovala dlhých 33 rokov v Československom rozhlase ako redaktorka, kde vytvorila veľa hudobno-slovných relácií mapujúcich tradičnú slovenskú ľudovú kultúru.
Svojím precíteným prejavom si čoskoro získala priazeň poslucháčov, ktorých obohatila najmä lyrickými piesňami. V interpretácii sa inšpirovala ľudovými majstrami a spevákmi ľudových piesní. Tešilo ju, keď na pódiu vystupovala v kroji a nezabudnuteľným prejavom rozdávala radosť.
Ako redaktorka na cestách spoznávala veľa ľudí, ktorí ju obohacovali svojimi príbehmi, pokorou i neskutočnou trpezlivosťou. Očarúvali ju horské dediny i osamelé domčeky na horských lazoch. Život ľudí, ich bolesti i radosti potom prejavovala v ľudových piesňach a zachytávala ich s rozhlasovým mikrofónom. Len máloktorý európsky rozhlas sa môže pochváliť takým bohatým materiálom ľudovej kultúry ako práve Slovenský rozhlas v Bratislave.
Z pochôdzok po Slovensku si odniesla aj oravskú svadobnú odobierku Zbohom ostávajte, mamičkine prahy. V odobierke zaznel aj organ, čo umocnilo zážitok z tejto obradovej svadobnej piesne.
Laščiaková od roku 1977 pripravovala pre rozhlas úspešný cyklus s názvom Hory, ľudia a pieseň, ktorý sa stal súčasťou zlatého fondu. Na početných koncertoch ju preslávili najmä lyrické piesne a uspávanky, ktoré svojím spevom nesmierne obohatila. Veľa piesní, ktoré si priniesla z ciest po Slovensku, nahrala a naspievala práve v rozhlase, získali si tak mimoriadnu priazeň poslucháčov. Laščiaková účinkovala aj v niekoľkých filmoch, napríklad Balada o Vojtovej Maríne, Kubo či Môj vienok zelený. Asi 20 rokov vysielala priame prenosy z folklórneho festivalu vo Východnej.
Svoju prácu a životnú púť približuje v knihe Život s piesňou. Autorka Miriam Gažová vydala v roku 2018 knihu Darina Laščiaková – Cesty za ľudovou piesňou. V jej úvode sa Darina Laščiaková vyznáva: „Ak ľuďom urobím radosť svojím spevom, vďačne im zaspievam. To je môj životný údel, a tomu, kto mi ho dal, musím ešte všeličo splatiť.“
Za svoju tvorbu získala viacero ocenení, medzi inými jej bol v roku 1975 udelený titul zaslúžilá umelkyňa, v roku 1976 Zlatý erb ako najúspešnejšej interpretky ľudových piesní. V roku 1989 bola vyznamenaná cenou Československého rozhlasu Zlatý mikrofón. Svoju bohatú zbierku cien rozšírila o Krištáľové krídlo v roku 2010.
Pani Darine Laščiakovej treba úprimne poďakovať za jej znamenitú tvorbu a popriať jej krásne, pohodové a láskou naplnené dni.
Autor: Olga Marčoková
