V roku 1891 – pred 130 rokmi – sa v Košiciach začala vykonávať hromadná doprava osôb na koľajovej dráhe ťahanej koňmi. Viete, aké sú počiatky verejnej dopravy v našom meste? Prečítajte si, ako začal zrod MHD v meste až do obdobia prvej svetovej vojny.
Košice koncom 70. rokov 19. storočia neboli veľkým mestom. Žilo v nich len asi 26 000 stálych obyvateľov. Avšak rozvíjajúci sa priemysel a obchod v meste a neskôr aj postavenie Košicko–bohumínskej železnice podporili myšlienku zavedenia mestskej dopravy. Preto mesto v roku 1881 začalo uvažovať o výstavbe mestskej pouličnej železnice. O tri roky už prišli prvé ponuky podnikateľov na výstavbu konskej alebo parnej koľajovej dráhy. Mesto bolo povinné uzavrieť zmluvu iba s takým koncesionárom, ktorého podmienky boli pre mesto najvýhodnejšie. Všetky ponuky však preferovali nákladnú dopravu pred osobnou, keďže tá bola v tom čase pre podnikateľov výhodnejšia. Osobná doprava teda mala mať iba doplnkový charakter, s čím mesto nesúhlasilo.
Až 15. októbra 1890 mesto podpísalo definitívnu zmluvu o výstavbe konskej pouličnej koľajovej železnice so stavebným inžinierom Istvánom Popperom z Budapešti, ktorú Ministerstvo obchodu v Budapešti schválilo 16. decembra. Samotná výstavba bola povolená ministerstvom až 14. mája 1891. Po jej vydaní založil Popper firmu Kassai közúti vasút – K. K. V. (Košická pouličná železnica) a začal s výstavbou jednotlivých tratí.
V marci 1892 na základe prieskumov bolo zistené, že osobná preprava bola počas pracovných dní (pondelok – sobota) veľmi slabo vyťažená, zatiaľ čo v nedele a sviatky ju naplno využívali obyvatelia i návštevníci mesta. V októbri 1909 mestu predložila svoju ponuku firma Gesselschaft für Bau und Betrieb von Eisenbahnen, Henning Hartwich & Co. (Spoločnosť pre výstavbu a prevádzku železníc, Henning Hartwich & Co.). Od mesta žiadala koncesiu na prestavbu pôvodnej pouličnej železnice na elektrickú. Počítalo sa s investíciami v celkovej výške 1 600 000 korún. Na základe nariadenia mestskej rady bol určený konečný termín podania ponúk na výstavbu elektrickej pouličnej železnice na 15. apríl 1910. Prišli 4 ponuky. Valné zhromaždenie mesta schválilo 14. mája 1910 ponuku berlínskej firmy Henning Hartwich & Co. 1. júla bola schválená aj dotácia 27 000 korún ročne. Ministerstvo obchodu v Budapešti zmluvu schválilo 10. októbra 1912 a následne zaregistrovalo spoločnosť s názvom Kassai villamos közúti vasút, r. t. (ďalej K. V. K. V, r. t.; v preklade Košické elektrické pouličné železnice, a. s.). Na základe zmluvy a výnosu ministerstva obchodu pristúpila berlínska firma k výstavbe tratí. Prvou z nich bola trať od Železničnej stanice cez Hlavnú ulicu, Ul. Zsigmonda Bubicsa (Komenského ulica) po Čermeľ (Csermely-vonal/ Čermeľská linka, resp. Fő-vonal / Hlavná linka). Druhou bola trať od Alžbetinho námestia cez Peštiansku ulicu (Južná tr.), Franckovu továreň (blízko dnešnej zastávky Ryba) po cintorín (Temetői-vonal / linka na cintorín). Tretia trať viedla od Alžbetinho námestia (Nám. osloboditeľov) cez Alžbetinu okružnú (Štúrova ul.), Bethlenovu okružnú (Kuzmányho ul.) – Tabakovú ulicu (Strojárenská ul.) po Námestie Františka Jozefa (Nám. Maratónu mieru) (Bethlen-körúti körvonal / okružná linka po Bethlenovej okr.).
Slávnostné otvorenie prevádzky osobnej električkovej dopravy prebehlo 28. februára 1914 o 09:00 za prítomnosti veľkého množstva občanov mesta pred radnicou a divadlom.
Otvorením trate na Kuzmányho ulici dňa 30. marca 1914 bola ukončená skúšobná prevádzka a začala sa riadna prevádzka. Do platnosti vstúpil definitívny cestovný i prepravný poriadok. Jazdilo sa na základe tarify schválenej ešte 8. decembra 1913.
26. septembra 1917 začal štrajk trinástich vodičov električiek za vyššie mzdy. Denný plat vodičov sa pohyboval od 2,60 K do 4 K v závislosti od počtu vyživovaných detí. Štrajkujúci požadovali minimálnu dennú mzdu vo výške aspoň 4 K. Začiatkom októbra sa v košickej tlači spomínajú správy, že riaditeľ KVKV požiadavkám štrajkujúcich ustúpil a vydal dekrét o zvýšení ich miezd. Prevádzka električkovej dopravy štrajkom ochromená nebola.
30. novembra večer došlo k čelnej zrážke električiek na Hlavnej ulici. Nehodu spôsobil vodič jednej z nich, ktorý s náskokom 3 minúty opustil zastávku a nepočkal vo výhybni na prejazd protiidúcej električky. Nehoda sa zaobišla bez zranení. V druhej polovici roku 1917 došlo aj ku dvom vykoľajeniam. Rok 1918 bol posledným vojnovým rokom a takisto aj posledným rokom trvania Rakúsko-Uhorska. Od začiatku roka sa v košickej tlači objavujú viaceré sťažnosti na preplnené vozne. Kvôli zlej finančnej situácii a výpadkom zásobovania elektrárne surovinami bola na určité obdobia doprava obmedzovaná. Zriedili sa intervaly, zachádzky niektorých spojov do okrajových častí mesta boli zrušené.
V apríli 1918 prebehli rokovania mesta s KVKV o možnosti zavedenia osobnej dopravy aj na Klobušického okružnú (Masarykova ulica), čím by došlo k pretrasovaniu linky 3 mimo Hlavnú ulicu. Podobné rokovania prebehli už v roku 1914, no vždy bez úspešnej realizácie zámeru. Osobná doprava na dnešnú Masarykovu ulicu bola zavedená až v období druhej svetovej vojny.
Československé vojská za pomoci francúzskych a talianskych légií vstúpili do Košíc až 29. decembra 1918.
