Držiteľ zlatej, dvoch strieborných a dvoch bronzových medailí z majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, striebornej a bronzovej medaily z dvoch zimných olympijských hier (Sarajevo, Albertville).
V najvyššej československej súťaži a v slovenskej extralige odohral 589 zápasov, strelil 285 gólov. V sezóne 1981/82 sa stal kráľom ligových strelcov, 1983/84 získal Zlatú hokejku pre najlepšieho československého hokejistu a vyhlásili ho za najlepšieho útočníka. V roku 2005 sa stal členom Siene slávy slovenského hokeja.
V súčasnosti sa venuje mladým hokejovým talentom vo svojej Hockey Liba Akademy 11 v Čani. Minulý rok oslávil okrúhle 60. narodeniny. Legendárneho hokejistu Igora Libu sme požiadali o krátky rozhovor.
Ste zakladateľom známej hokejovej akadémie, v ktorej vychovávate mladé talenty. Ako v tejto pandemickej situácii funguje akadémia? Ako to zvládate v dnešnej neľahkej dobe?
„Fungujeme tak, že vlastne nefungujeme. Mládež prakticky nemôže trénovať, a to aj napriek tomu, že detský organizmus je najodolnejší voči všetkým vírusom. Musím ale povedať, že odkedy sme vznikli, sme vlastne stále v krízovom stave. Permanentne zháňame peniaze, aby sme mohli s deťmi fungovať, zatiaľ sa nám to našťastie darilo. Na deťoch sa na Slovensku nezarába, a preto sa tie peniaze naháňajú dosť ťažko“.
Myslíte si, že by kompetentní mali v súčasnosti viac podporovať, napríklad aj finančne, športové kluby, vrátane tých detských?
„Viete koľkokrát som už písal do novín alebo hovoril v televíziách, že je treba viac sa venovať mládeži? Napríklad aj tá trápna veta, ktorú pomaly každý omieľa, že mládež je naša budúcnosť. Aká budúcnosť, keď do mládeže nič neinvestujeme? Všetci majú len milión výhovoriek“.
HC Košice sa po dlhých 21 rokoch neprebojovali v tejto sezóne ani do prvého kola Play off. Čo si o tom, ako vynikajúci hokejista, myslíte? Kde sa stala chyba?
„O tom si nemyslím nič. To je výsledok toho, ako sa robí košický hokej posledných minimálne desať, pätnásť rokov. To nie je len chyba terajších hráčov, hokej v Košiciach postupne upadá a toto je toho výsledok“.
Ako vnímate vládou zavedený núdzový stav a s tým súvisiace obmedzenia pre ľudí?
„Naozaj neviem, ako to mám vnímať. Veď sa pozrite na niektorých politikov. Deň alebo dva pred odsúhlasením predĺženia núdzového stavu vyhlasujú, že už to nepodporia a že sú proti. A keď príde na schvaľovanie, vždy zdvihnú ruku na súhlas. Tomu teda fakt nerozumiem. A najprv niečo nariadiť a potom do dvadsiatich dní schváliť? Je to nezmysel, malo by to byť naopak“.
Akým záľubám sa teraz venujete?
„Vyše roka chodím denne do kancelárie a snažím sa naháňať peniaze pre našich malých športovcov. Vypisujeme rôzne výzvy a bojujeme, žiaľ aj s naším zväzom, ktorý by sa mal o deti starať, ale vôbec to nerobí“.
Minulý rok ste oslávili krásne 60. narodeniny. Keby ste dnes chytili zlatú rybku, čo by ste si zaželali, aby Vám splnila?
„Mal som super hokejovú kariéru a vlastne celý život, prežili sme ho pokojne, bez stresov. Takže nefňukám, neplačem. Neviem si ale ani predstaviť, že by som mal vtedy žiť v nejakej „bubline“, že by ma každý deň testovali a podobne. Ale keby tá rybka prišla, pýtal by som si tie financie. Aby som v pokoji pracoval s deťmi a vychovával ich.”
Ďakujem za rozhovor.
Veľkým obdivovateľom Igora Libu je aj mestský poslanec v Košiciach Vladislav Stanko, ktorý PÁNOVI HOKEJISTOVI k minuloročnému jubileu osobne zagratuloval a daroval mu knihu Prebijem sa!, o generálovi M. R. Štefánikovi, s podpisom autora publikácie Jozefa Banáša.
“Už ako tínedžer som fandil košickým hokejistom a bol som nesmierne rád, že práve z “môjho” mesta sa na prestížne športové akcie vo svete dostal aj Igor Liba. Dodnes ho obdivujem za to, čo robí pre deti, ktoré hrajú hokej, fandím jeho zdravému prístupu k životu a som rád, že takéto osobnosti, ktoré by už mohli zaslúžene oddychovať, sú naďalej aktívne a získané skúsenosti odovzdávajú mladým športovcom. Má môj obdiv a úctu.“
Autor: MK
